BratislaVitae

Pred dvoma rokmi som si sadla za počítač. Ako takmer každý deň. Nič prekvapivé. Ibaže, pred dvoma rokmi som zistila, že pravda.sk sfúzovala s blog.sk a vytvára sa nový virtuálny blogpriestor - keď nie úplne nový, aspoň novorozmerný. Nemohla som chýbať.

Blogovanie mi prinieslo veľa. Mohla som vybiť svoje grafomanské vášne, vyčistiť si hlavu. Mohla som sa začať deliť o informácie či dojmy, ktoré som považovala za dôležité a o ktorých som bola často tej mienky, že sa im v oficiálnych médiách nedostáva primeraný priestor (áno, áno, kultúra moja :)). Vďaka blogovaniu, či skôr skrze blogovanie, som lepšie spoznala seba. A najmä - spoznala pár skvelých ľudí, či už osobne, alebo virtuálne. Vrátane - a už sa skoro ani nečervenám - lásky, akú som doteraz nepoznala.

Blog je fasa vec. Stále si myslím, že ho netreba prežívať. Je jednou zo súčastí života, nie jeho náhradou - ak máme na pamäti toto, nohy sú v suchu. Ak máme na pamäti to, že je ľahostajné, aké "dobremienené" postrehy a rady o nás šíria (ne)čitatelia či spolublogeri, ak sa sami cítime v pohode, je v suchu aj hlava.

Čím som chcela poďakovať všetkým, čo ma kedy tedy otvoria a prečítajú. Napíšu. Podelia sa o radosť, či ma len tak pozdravia. Vďaka :) Hádam sa ešte nejaký ten čas budeme stretávať aj naďalej :)

 --------------

Blog je fasa vec. Ale priateľov si vyberáme a ja som obzvlášť prieberčivá. A s niekoľkými z tých najväčších krikľúňov odmietam dýchať ten istý, čo i len virtuálny vzduch - na niektoré javy a veci neviem povedať iné než nie.

Tie priateľstvá, ktoré povznikali - nič nestrácame. Stále sa budeme strašiť naživo tam, kde je najlepšie - v skutočnom živote :) A kobu budú veľmi chýbať moje písmená, nech ide do odkazov, hodím mu link. Pravdepodobne.

Vážený zvyšok, do nevidenia.