BratislaVitae

    Ak sa sústredíme na svoje slabosti, robíme zo seba trpaslíkov. Ak sa sústredíme na možnosti, môžeme sa premeniť v obrov. Všetko zlé je na niečo dobré. Kde je vôľa, tam je cesta. Kto chce, ten dostane.

Niekedy si tak vravievam, že nás mlynček na šťastie raz všetkých zomelie. Už sa to vlastne deje. Na otázku, ako sa máte, sa nepatrí odpovedať kvílením.  Mizéria, nech je akákoľvek, sa zhlukuje do gučí a tie predávame sebe aj "tým druhým"  v podobe polystyrénových, supermarketových "vlastne sa mám celkom fajn." Nešťastný či nespokojný? Nie je v poriadku. Neváži si, čo má. Nevie bojovať. My v poriadku sme. Poriadne ho nevidíme.

Vo verejnej sfére sme si zas vymysleli politickú korektnosť. Najjednoduchší spôsob, akým sa vyhnúť kontroverzným témam. Pretože najkorektnejším sa stáva mlčanie. A takí Amíci, tí si právo každého na šťastie šupli rovno do ústavy. Ibaže. Ibaže z práva sa stala povinnosť. Kult, bontón a apologéza priemernosti.

Z médií sa na nás vyplavuje len to, čo chceme počuť. Pár dňové súťaže o Popoluškách, Princoch, Ví-ťa-zoch, s ktorými môžeme zdieľať ich osud, len aby sme si po ďalších zopár dňoch nespomenuli ani na ich meno, ani na ich tvár. Z rádií žerieme gumené, nahlúple popevky a pretože nám povedali, že ide o umenie, je to umenie. Na ťažké filmy nemáme nervy. Rozmýšľať radšej nechceme. Sme unavení. A unavujeme sa, aby sme nemuseli myslieť.

Jaj, zase kuvikám. Nechcela som na nás tak vybehnúť. Napokon, o mŕtvych len v dobrom treba.

Kurz negatívneho myslenia je skvelý film. Vôbec, tí Škandinávci, tí sa mi páčia čoraz viac. Po Adamových jablkách  a Ty, ktorý žiješ je  Kurz negatívneho myslenia ďalším kusom, ktorý vyšetruje kult šťastia, diagnostikuje ho krutým sarkazmom a ordinuje mu snímanie masiek.

Počas necelých 80 minútach v ňom spolu s režisérom a súčasne scenáristom Bard Breienom vtrhnete do osudov siedmych postáv, ktorým život odmieta čokoľvek darovať a ktoré sa postupne učia formulovať svoje potreby nahlas, zreteľne a bez ospravedlnení.

Geirr (Fridtjov Såheim), impotentný mrzák, rieši svoje čerstvé postihnutie trávou, chľastom a Johny Cashom. Ingvild (Kirsti Eline Torhaug), manželku, k sebe odmieta pustiť a miesto happily ever after sa pokúša prinútiť ju k odchodu, aby mohla žiť "normálny" život. Unavená Ingvild k nemu v nádeji, že sa na život naučí nazerať pozitívne, zavolá domov krúžok optimistov, ktorí, vedení agilnou sociálnou pracovníčkou Tori, majú vrecúško na (nevhodné) nadávky a sťažnosti, formulujú si krásne malé týždenné ciele a veria, že miesto sústredenia sa na problémy, je treba hľadať ich pragmatické riešenia.

Geirr je však drsnejší, ako ktokoľvek z nich tušil. Miesto toho, aby oni zlomili jeho, stáva sa zo stretnutia krúžku veľká párty trudnomyseľnosti, hnevu, coming - outov a rozmláteného nábytku. Starnúca alkoholička Lillemor priznáva, že jediným dôvodom, prečo sa s krúžkom stýka je, že ju odvrhla rodina a priatelia a osamelosť ju drží s partiou mrzákov, ktorí sa jej hnusia. Garde priznáva, že s kompletne ochrnutou Marte ostáva len preto, že spôsobil jej zranenie, keď ju pri horolezeckom soirée  neistil a že jeho pocit viny a ľútosť sú jedinými dôvodmi, prečo sa jeho latentná nenávisť ešte nestala výslovnou. A Marte, usmievavá žltovlasá bábika, ktorá sa nikdy viac nepohne, ho nenávidí, pretože ho musí ľutovať. Aj alkoholik Asbjorn je po krachu svojej firmy a ťažkej mŕtvici pripútaný na vozík. Aj tak však chce ženskú. Ibaže ju nevie požiadať.

Z terapeutického čajového podvečera sa stáva smršť umierania hier a súťaž o cenu najväčšieho úbožiaka prepychovej vilky.

Pretože sa nikdy nedostanete k podstate svojich problémov, ak neprejdete kurzom negatívneho myslenia.

A Breienov film je v tomto skvelým inštruktážnym videom.



Trailer: